Rok 1965 (zapísal Michal Fečko)

E-mail Tlačiť

Z histórie obce:

Prírodné pomery:

Pri osídľovaní dnešného územia obce zohralo kladnú úlohu geograficko - klimatické pomery. Z hľadiska horopisného ležia komárany v severnej časti Východoslovenskej nížiny, ktorú na západe uzatvára vulkanické Slánske pohorie, zo severovýchodu prenikajú až do priamej blízkosti obce výbežky flyšového pásma Ondavskej vrchoviny. Smerom na západ pokračuje nížina údolím rieky Tople až do Prešovskej kotliny. Vyvýšenina, ktorá sa dvíha nad obcou má miestne pomenovanie Lipová (310,6m). Je to maličký dubový les.

Samotná obec leží z väčšej časti na rovine, iba horný koniec od kostola stúpa do kopca. Nadmorská výška v obci je 110 až 132 m. Geologické podložie tvoria treťohorné paleogénne horniny, ktoré sem zasahujú zo severu nášho územia. Po stránke klimatickej leží obec v pásme, kde priemerná teplota vzduchu v mesiaci júli je 18 °C a v januári -4 °C. Priemerný počet zrážok sa pohybuje od 600 - 700 mm. Jediným väčším vodným tokom na území obce (chotára) je rieka Topľa, ktorá tvorí západnú a južnú hranicu obecného chotára. Cez dedinu smerom od severu na juh vedie regulovaný potok (od r. 1952). Koryto potoka má vodu iba v čase dažďov. Nemá svoje pomenovanie, iba "jarok". V dávnych dobách koryto "jarku" sa na dolnom konci obce zatačalo juhovýchodným smerom cez celú roveň, tj. terajšou ulicou dolného konca a voda vtekala do Čičavky. Chotár pretína železničná trať od roku 1942 - 1943 svojím želez. mostom na Topli, koľajou v dĺžke 800m a má spoločnú železničnú zastávku pre obce Komárany - Čakľov a Nižný Kručov. Železničná zastávka je na obecnom chotári Komárany. Nad obcou na severnej časti sa nachádza cigánska osada už od dávnych čias s 2 - 4 domkami, potom starý cintorín, na ktorom je už teraz orná pôda a terajší nový cintorín.

Komáranský chotár susedí s chotármi Merník, Čičava, N. Kručov, Čaklov, Soľ a Jastrabie. Cez obec vedie cesta od Vranova cez N. Kručov do Jastrabia. Obyvatelia obce sú poľnohospodári. V chotári sa darí Pšenica, jačmeň, ľan, mak a cukrová repa. Ďalej sa pestuje raž, ovos, zemiaky, kukurica, repa, ďatelina a zelenina po domácky. V obci sú pekné ovocné sady: Jablká, slivky, hrušky, čerešne a orechy.

Najstaršie obdobie

Nemáme žiadne doklady o ľudskom osídlení našej obce, ktoré by bližšie osvetlili najstaršie obdobie ich života. Nemáme žiadne priame archeologické doklady ani k dobe slovanského osídľovania v údolí rieky Topľa. Viacerí historici predpokladajú, že pri rieke Topli boli už v X. storočí osídlení Slováci. Územie severného zemplína, v oblasti Vranova, až po dnešnú obec Podčičva patrilo v XIII. storočíešte do hraníc uhorského štátu. Teda i obec Komárany patrila do uhorského štátu. (Dozvedáme sa o tom z najstaršej listiny z roku 1270 "Possessionem chychyva".)

Počiatky obce sú omnoho staršie ako je prvá písomná zmienka z roku 1429. Spolu s Nižným Kručovom (Uhorský Kručov) patria k tým z mála obcí, ktoré sa nedostali pod priame vlastníctvo rodu Rozgóňovcov. Toto malé územie patrilo už v XV. storočí zemanom. Roku 1598 máme záznam o tom, že patrí Štefanovi Báthorymu. Po ňom sa tu vystriedal František Rácsay. Určité obdobie bola pod správou Mogyorós (Skrabské). V XVII. storočí sa spomína "possessio Komorocz" už ako vlastníctvo vranovského panstva. V tomto storočí aj Komárany boli postihnuté morovou nákazou. Grófi Forgách a Barkóczy sa delia o majetky v XVIII. storočí. Za účasť na roľníckom povstaní, štatariálny súd vo Vranove odsúdil 3. septembra 1831 na smrť týchto obyvateľov Komáran: Hricuv, Jánoš Diurikov, Mihály Macko, Jánoš Hudák. Dňa 6. októbra boli odsúdení "na smjerc slupovu" traja richtári, medzi ktorými bol aj Komáranský richtár. Popravení boli "nižej Vranova, jak sje ku dluhomu idze, na brehu vyšeg drahy".

V okolí Komáran a Merníka bola v minulom storočí objavená ortuť, ktorá sa od druhej polovice storočia (19. stor.) v Merníku aj ťažila. Roku 1893 spôsobila v obci hodne škôd rozvodnená Topľa. V tomto období bolo v obci približne 300 obyvateľov.

Pôvod a pomenovanie obce:

Nedostatok historického materiálu, najmä k najstaršiemu obdobiu dejín našej obce, nedovoľuje nám vytvoriť si obraz o hospodársko - spoločenskom vývoji obce. Kedy bola založená obec, alebo kam až siahajú počiatky Komáran, nemôžeme presne určiť. Jedno je isté, že tu existovala malá osada ešte pred rokom 1429. Zachovalo sa len málo podôb názvov obce: Komarócz, Komorócz, Alsókomarócz.

Pôvod pomenovania stredovekej osady sa oddôvodňuje pravdepodobne od slova komár. Okolo osady na jej západnej a južnej časti boli veľké močiare, nad ktorými sa hemžili mračná komárov. Druhý pôvod názvu je asi pravdivejší a je mladšieho pôvodu. Kedy sa to presne stalo, to sa nevie. Bolo to tak, hovorí Michal Žipaj: "Počul som od starých ľudí, že v dávnej predávnej dobe došlo v dedine k vzbure dedinskej chudoby proti miestnému panskému dvoru. V čele vzbúrencov bol roľník - slobodník Kocák. "Pán" so svojím služobníctvom nemohol vzburu potlačiť, preto povolal si na pomoc vojsko. Pri príchode vojska do dediny "pán" škodoradostne vyhlásil "teraz Vás všetku žobrač dám vydusiť ako komárov." "Panstvo sa na chudobný poddaný ľud pozeralo ako na drobných komárov. Vzbura bola potlačená, mnoho vzbúrencov popraveno. Vodca vzbúrencov Kocák ušiel a vraj sa dlho zdržiaval v Čičave. Je tam aj dnes rod Kocákovcov. Je predpoklad že od tejto doby (udalostí - vzbury) tunajšia dedina už natrvalo nesie meno Komárany resp. Komariany. Teda pôvod názvu obce je od slova komár"

 

O všetkom od najstarších čias:

Panstvo a kaštiele v obci:

k001V obci boli sídla dvoch panstiev - dvorov či kaštieľov. Prvý kaštieľ Ciburov stál na západnej časti obce (za kostolom). Pozostatky sú dnes u Jozefa a Andreja Jakubčina. Tam bývajú aj dnes ľudia hovoria "idzeme do kaštiľa". Stojí ešte obytná budova, maštaľ, stodola, múr, 2 gaštanové stromy (to je stav k 20.8.1965). Druhý kaštieľ Dianeszczin (Dianeščin) stál zase na vých. časti obce (vedľa kostola), toho času na tom mieste stojí dom J Gregusa (Ondov). Žiadne pozostatky po kaštieli sa po dnes nezachovali. Kaštieľ vyhorel a majetok bol rozpredaný miestnym občanom. Kaštieľ Ciburov vymenil viacerých majiteľov a nakoniec bol odpredaný Routi (Rotovi). Bol to Žid. Vlastnil ho do roku 1909. Potom ho odpredal Jakubčínovcom (miestnym roľníkom), ktorí ho aj dnes vlastnia. Majetok - pozemky boli rozpredané medzi miestnych občanov.

 k002Okolo kaštieľa boli domky pre poddaných. Okolo kaštieľa Ciburov domy pre služobníctvo a sluhov. Dnes ? Domy M. Ivana, Jozefa Kosturu, Jána Kosturu a M. Fedora. Kde je dnes dom M. Ivana (viď fotografiu) bola ešte dolná časť kaštieľa pre služobníctvo. Tu kde žijú dnes Jozef a Ján Kostura žila rodina Mikulovcov a kde stojí dom M. Fedora žil bohatší gazda Boháč. V tých miestach v sadoch bola veľká ovčiareň a stodoly. Ešte dnes stodola Jakubčinovcov a Ivana svedčí o panskom gazdovaní. Mlatba obilia sa prevádzala na Pastovníku, kde dnes je vybudovaný športový štadión. V stodoloch ukladala sa pleva. V r. 1896 pôvodné stodoly vyhoreli a na ich miestach boli postavené (obnovené) nové stodoly.

 Bieda ľudu - odchod do Ameriky:

Z obce skoro z každého domu cestovali chlapi za prácou do Ameriky. Mnohí tam boli aj viackrát. V Amerike zostalo natrvalo asi 42 ľudí a medzi nimi aj 4 ženy. Uvádzam aj niektorých mená (Zeleňák, 3 Antušovci, Bednár, Ivanov, 4 Tarkaničovci, 3 Mackovci, Kosturovci, Sabol, Mikula, Časár, Miklošová, Molitorisová, Boháč, Uchaľ, Š. Mikloš, Sčur, Fedor, Godov, J. Jusko, J. Staško, Juraj Ragančík, Hlad, Marcin, M Klepák a ďalší.)

Počas cholery zomrelo v obci 9 osôb. Len u Gregusa zomreli 3 deti (2 chlapci a 1 dievča).

Ľud bol kruto vykorisťovaný. Dochádza často aj k miestnym vzburám. Bola to veľká vzbura, keď "pán" dáva vzburencov "komárov" potláčať vojskom. Ďalej bola vzbura v rokoch 1631 a 1831 ako "rebelia".

Pohromy - požiare - povodne - krádeže

V roku 1896 zhoreli panské stodoly, ďalej stodoly Žipaja a Fedora a tiež domy MIkulov a Kosturovcov.

Ešte pred rokom 1896 vyhorela celá východná (pravá) strana dediny a kaštieľ Dianeščin. Vtedy dvory boli s budovami stavané do tzv. oborov (dom, maštale a ostatné budovy boli spojené v štvorcový celok). Kaštieľ i dedinu vraj podpálil sluha, ktorý bol kruto na panskom dvore potrestaný. Ušiel a pomstil sa - podpálil kaštieľ. Vraj nové domy (kamenné so slamenou strechou) pomáhala budovať aj stolica. Pozdejšie k väčším požiarom v obci nedochádza.

K veľkej povodni dochádza v roku l893, keď rozvodnená rieka Topľa zaliala nižný koniec obce. Obyvatelia zo zaplavenej časti obce evakuovali na vyšný koniec obce. K ďalšej veľkej povodni dochádza 5. a 6. apríla 1932. Rieka Topľa znovu vyliala a zaplavila nižný koniec obce a najmä Uhorský Kručov (Nižný Kručov), kde hladina stúpla až na 80 cm. Taktiež k povodni došlo 14. júla 1963. Prietrž mračien bola 22. mája 1960 (viď. školskú kronika str. 188 a 208)!

k003Dňa 23. novembra 1921 o 1.00 hodine v noci prišli zlodeji do našej obce. Boli u Boháčov, Kovaľov a Klepáka. Mali pušky a revolver. Dvaja boli sadzou namazaní a ten tretí mal tvár zahalanú šatkou. Predstavovali sa, že sú četníci a že hľadajú M. Boháča, ktorý neodviedol vojenské šaty. U Kovaľov zobrali 320,- Kčs. Najviacej prehadzovali v dome Klepáka. Na veľký krik domácich sa schádzali aj občania z obce. Zlodeji sa rozutekali (viď. kronika školy, str. 5).

Ortuťová baňa v Merníku - zľava Puky - robotník, Ján Žipaj - robotník (v dedinskom kroji), Bom - účtovník bane, J. Červenka - vedúci bane a J. Fedor - robotník

 Naši ľudia v ortuťovej bani pri Merníku:

Ložiská ortute boli v roku 1831 objavené v našom a merníkovskom chotári. Ortuťová baňa bola otvorená v apríli 1909 pri Merníku. Pracovalo tam okolo 150 ľudí. Z našej obce tam pracovali J. Žipaj, M. Žipaj, M. Chromik, Markovič, J. Sabol, J. Kušnír, M. Guman, J. Guman, J. Lipkoš, M. Fedor.

Ortuťová baňa v Merníku - zľava Puky - robotník, Ján Žipaj - robotník (v dedinskom kroji), Bom - účtovník bane, J. Červenka - vedúci bane a J. Fedor - robotník

 

 Remeslá v obci:

k005 V každej domácnosti sa ručne tkalo plátno na krosnách a na mletie obilia sa používal ručný kamenný mlynok. V obci boli tieto remeslá: kováčstvo (Molitoris, Vavrek, Ucháľ, Jalčák), tesárstvo (Uchaľ), kožušníctvo (Klepák)... Prvý obchod mal žid. Bol to drevený dom, dával na "borg" a záznamy si robil na hrede. (tzv. mešternici). Mal miešaný obchod a krčmu. Tento drevený dom (obchod) stál na tom mieste, kde je dnes predajňa Jednoty. Pozdejšie tam bol postavený kamenný obchod, v ktorom tiež obchodovali židia až do doby tzv. slovenského štátu. Po odchode židov predával M. Vavrek, chudobný miestny roľník a kováč. Ďalej predaj tabaku mal vo svojej sýpke - sypanci M. Fedor. M. Vavrek mal krčmu aj vo svojom súkromnom byte. Počas II. svetovej vojny obchodná budova bola značne poškodená. V obci si občania založili Potravné družstvo. Predávalo sa v sypanci J. Žipaja a M. Ivana. Potom opravujú budovu - obchod a tak Potravné družstvo sa nasťahovalo v roku 1950 do pôvodnej budovy. S predajom v obnovenej budove sa začalo 3. januára 1950. Pionieri NŠ pomáhajú vedúcemu predajne M. Ivanovi pri prenášaní tovaru. Neskôr Potravné družstvo bolo premenované na Jednotu s oddelením "Pohostinstvo" a "Drobný tovar" a v dvoch malých miestnostiach bol umiestnený MNV.

Cintoríny v obci:

Prvý cintorín bol na svahoch dnešného ovocného sadu Juraja Jakubčina za "jaročkom". Pozdejšie mŕtvych pochovávali okolo miestneho kostola.

Druhý cintorín po uzavretí pôvodného cintorína za jaročkom bol vybudovaný nad cigánskou osadou. Dnes je už tam orná pôda.

Terajší cintorín nad dedinou je vo svojom užívaní. Na cintoríne stála drevená búdka, už spadla a taktiež sú tam pozostatky kamnenného pomníka starého cez 140 rokov. Takže terajší cintorín sa používa okolo 150 rokov.

Škola v obci:

Po prvej svetovej vojne bolo v obci asi 48 domov, v ktorých žilo do 300 obyvateľov a medzi nimi bol aj jeden dom občanov - cigánskeho pôvodu - Michal Guman.

Asi v roku 1890 až 1895 objavuje sa v obci prvá škola aj s učiteľom. Deti sa začínajú vyučovať v dome J. Ragančíka (dnešné č. 50). V jednej izbe bola učebňa pre prvých 15 - 20 detí. Bola to škola len pre katolícke deti. Evanjelické deti chodili až do Merníka. Prvým učiteľom na tunajšej škole bol Čollák (remeselník), ktorý učil iba za obilie. Ľudia znášali určenú dávku obilia podľa toho, koľko detí mali v škole. Druhým učiteľom bol Pribula. Až do roku 1905 sa vyučovalo v tomto dome.

 Záber z otvorenia školského roku 1964/65 dňa 1.9.1964 (riaditeľ školy M. Fečko preberá kyticu kvetov od žiačky) - Foto: Jozef Gregus - učiteľV rokoch 1904 až 1905 sa vybudovala betónová škola na tom mieste, kde stojí terajšia budova školy. Budovali ju cigáni zo Skrabského z čistého betónu. Bola to štátna škola pre všetké deti t.j. pre katolícke a evanjelické. Do tejto školy chodili aj deti z Nižného Kručova. Prvým učiteľom v tejto novej budove bol Lásló Lúčanský - maďarský učiteľ. Vyučovalo sa po maďarsky. Záznamy o škole sú podchytené v školskej kronike, ktorá je sústavne vedená od roku 1921. Napríklad v roku 1918 tu pôsobil Adolf Bogathy, maďarský učiteľ, v roku 1921 už pôsobí český učiteľ Bohuslav Vebr, v roku 1922 Dezider Harasthy už slovenský učiteľ a v roku 1928 Jaroslav Vlasák, český učiteľ. Treba pripomenúť, že od roku 1918 až 1921 sa na škole nevyučovalo. Po prvýkrát sa táto škola stáva dvojtriednou v školskom roku 1930/1931, stav detí bol 112. V roku 1935 štát chcel pristavať aj druhú učebňu a kabinet, ale miestni občania nechceli pri prístavbe pomáhať. Žiaci z tunajšej národnej školy po prvýkrát odišli študovať na Obvodnú mešťanskú školu vo Vranove 1.9.1936. Do prvej meštianky odišlo vtedy 13 žiakov. Žiaci z Nižného Kručova chodili do školy do Komáran (1.-5. ročník) do 1.2.1946. Od 1.2.1946 majú svoju samostatnú školu v Nižnom Kručove. Stará školská budova bola prebudovaná na terajší stav (viď. fotografie) v rámci generálnej opravy v roku 1957 a takto aj od 1.9.1957 bola v Komáranoch zriadená ONV, odborom školstva vo Vranove samostaná osemročná stredná škola pre obvod Komárany, Jastarabie, Nižný Kručov a Čičava. Dnes nesie názov Základná deväťročná škola v Komáranoch. Od školského roku 1964/1965 má už celkom 9 tried. Na prvý až piaty ročník má 3 triedy a po prvý krát do 4. ročníka dochádzajú aj žiaci z Nižného Kručova a do piateho ročníka aj žiaci z Jastrabia a Nižného Kručova. Tak v Nižnom Kručove zostávajú iba 3 ročníky (1.-3. ročník - jednotriedka) a v Jastrabí 4 ročníky (1.-4. ročník - dvojtriedka). Na 6.-9. ročníku sú celkove 6 triedy. Stav žiakov je 255. V roku 1960 bola postavená v rámci akcie "Z" aj materská škola v Komáranoch v hodnote 108.000,- Kčs. Pre nedostatok učebných priestorov bola aj materská škola obsadená žiactvom ZDŠ (dve učebne, dve dielne a jeden kabinet - t.j. celá budova). Pri zriaďovaní OSŠ, pri výstavbe oboch školských budov práve na škole pôsobil Michla Fečko, riaditeľ školy a učitelia Dankovci. Prvé železné oplotenie okolo školskej budovy bolo postavené až v auguste 1965. Stav domov v dedine v roku 1965 je 102 a počet obyvateľov 510.

Poľnohospodárske stroje a cestovanie:

Naši roľníci obrábali pôdu dreveným pluhom a bránami. Pozdejšie ich zamenil drevený pluh i brány. V obci bolo polovica konských a druhá polovica kravských poťahov. Prvá sečkáreň na rezanie slamy sa objavila v obci v roku 1898 u Gregusa, potom kúpil Paľko a Žipaj. V roku 1919 sečkáreň prerobili na konský poťah pomocou gepľa. Gepeľ mal dva ozubené kolesá, drevený druk na upriahnutie koní, od gepľa viedla otáčavá železná tyč až k sečkárni alebo i primitívnej mláťačke. V roku 1912 sa v obci objavila prvá benzínka na mlátenie obilia, alebo rezanie sečky u Jakubčína. Prvá mláťačka na obilie prichádza do obce v roku 1924. Kupuje ju Žipaj. Po druhej svetovej vojne u Žipaja je aj traktor. Celkove v obci boli 3 mláťačky (2 Žipaj, 1 Boháč) a jeden traktor (Žipaj). V roku 1925 je prvý bicykel v obci u Klepáka a potom u Žipaja, motocykel sa objavuje po druhej svetovej vojne, auto až v roku 1964 u Michala Žipaja.

 Ľudia - kultúra - vzdelanie a domácnosť:

Staré drevené, kamenné a pod slamou domy mali svoje miesto v dedine iba do druhej svetovej vojny. Po druhej svetovej vojne najmä v rokoch 1958-1965 rastú pekné nové domky (štvorce a vinkle). Takže v roku 1965 není ani jediný domček pod slamenou strechou. Posledný domček ešte z roku 1900 bol k 20.8.1965 jozefa Hromadníka - Ragančíka. V rokoch 1960-1965 do veľkého návalu sa dostalo budovanie železných ohrád, kúpelní a vodovodov v domácnostiach. Elektrický prúd do domov sa dostáva po prvýkrát v roku 1942.

Prvé divadelné predstavenie sa hralo v obci 26. decembra 1926. Zahrala ho mládež. Bola to hra "Sen vianočný" v 4. dejstvách od V. Plumovskej. Hru nacvičil a viedol miestny učiteľ D. Harasthy. Od tejto doby z roka na rok miestna i školská mládež nacvičuje divadelné hry.

k007

 Prvé filmové predstavenie bolo v obci 10. decembra 1926. Do obce zavítalo putovné kino. Dvaja rodáci zo Senného ukázali občanom obce dva krátke filmy s cirkevnou tématikou a jeden film s bojovou tématikou s I. svetovej vojny. V našej obci málo ľudia videli filmových predstavení nakoľko obec bola maličká, stále kino nemala, ba ani v roku 1965 ho nemá. Putovné kiná do obce začali dochádzať až po II. svetovej vojne a to asi 6 až 8 krát do roka. V rokoch 1959-1962 bolo zriadené kino pri OZ. V roku 1963 bolo v obci zrušené pre veľmi malú účasť na predstaveniach. V obci sa objavili televízory a tak ľudia prestali chodiť do kina. Prvý televízor zakúpil v roku 1961 Michal Žipaj a tom istom roku v júli zakupuje televízor JRD, ktorý umiestňuje v škole pre spoločné sledovanie. V roku 1965 je v obci 34 televízorov, 78 rádiá. Prvé rádio kúpil v roku 1941 M. Vavrek, po ňom M. Monok a M. Žipaj. Boli to ešte baterkové rádiá.

Naši roľníci dlho nechávajú svojich synkov a dcéry doma na poľnohospodárstve. Až v roku 1925 posiela V. Klepák - kožušník svojho syna Václava Klepáka na štúdiá. Je to prvý študent z našej dediny. Učí sa za učiteľa. Potom V. Klepák posiela aj svoju dcéru Annu na štúdiá - učiteľka a nakoniec i syna Jozefa Klepáka dáva vyučiť za stolára. Až v rokoch 1940 až 1942 odchádzajú prví synovia našich roľníkov na štúdiá a to: Michal Bak, Jozef Žipaj a Ján Žipaj a dnes len v roku 1965 z obce študuje na stredných školách 31 študentov, na vysokých školách 5 študenti, v odborných učilištiach cez 20 učňov a v obci máme dvoch robotníckych maturantov v obore poľnohospodárskom (Ján Žipaj v roku 1964 a Michal Žipaj v roku 1965), jedného doktora práv (M. Bak), jedného inžiniera (Andrej Žipaj), 5 vysokoškolákov (L. Klepák, P. Vavrek, P. Ragančík, Ján Gregus a B. Monok), dedina vyslala 10 učiteľov.

Roky 1960 - 1965 sú bohaté na rozvoj našich domácností v zaobstarávaní moderných strojov a nábytku. V roku 1965 je v 72 domácnostiach práčka. Vo všetkých domoch pekné spálne (parádne chyže), nové kuchyne a v dvoch tretinách už aj jedálne. Cez leto ľudia bývajú - varia v pivniciach. Šanujú svoje parádne izby. Izby, kuchyne a chodby sú pekne maľované. Naše ženy si vedia samy maľovať. Pred domami prestávajú v záhradkách vysadzovať ovocné stromy. Záhradky sa menia na pekné kvetinové parky - záhradky. Tu je rast kultúry i životnej úrovne v každej našej domácnosti.

Záber zo svadby M Mikloša v roku 1958 - Foto: M. Vrábeľ - Humenné<

 Svadby na dedine sú bohaté. Odbavujú sa na dvore po "stanom" (1965). Celá dedina ide na svadbu. Podáva sa polievka, 5 druhov mäsa, zákusky, torty, pálenka domáca a pomaly aj (kupča), víno a pivo (na jednej svadbe aj 150 litrov piva - 3 súdky po 50 litrov). Krstiny sú tiež bohaté. Krstní otcovia kupujú celú výbavu pre dieťa aj s kočiarikom, oblečenie pre matku "kmotru" až do sumy 800,- Kčs, 4 košare (medovníky, mäso, pálenka...), celkove asi v sume cez 2.000,- Kčs (v roku 1965).

Obliekanie mládeže i dospelých rýchlo stratilo svoj dedinský kroj (nohavky, vyšívaná košeľa, lajblík, bočkory, kitľa...) a oblieka sa moderne. v roku 1965 je len nilon a silon.

 

Založenie TJ v obci:

 Písal sa rok 1948, keď v našej obci mládenci i ženáči a s nimi i chlapci začali po prvýkrát kopať do lopty. Loptu naháňajú na lúkach (dnes v tých miestach stojí družstevná studňa). V jeseni 1948 zakladajú si v obci TJ Komátany, oddiel futbalový. Zakladateľom sa stáva Štefan Ďuriško z Vranova. Je aj ich prvým trénerom. Prvý zápas na tejto lúke sme odohrali z Čičavou s výsledkom (9:1) pre Komárany. Kopali sme v topánkach, v nohaviciach a košeli. Bol to zápas! Celá dedina na zápase. A tak sa začal boj o stále ihrisko. Dostali ho špotrovci na jar 1949 "na Lúčkach". Taj TJ Lipova Komárany dostala sa do futbalovej súťaže - IV. trieda. Dobre sa držali a už v roku 1952 hrávali v III. triede a v roku 1961/1962 bojujú v II. triede a v roku 1964/1965 bojujú už v I.A triede, pri reorganizácií futbalových súťaží v roku 1965/1966 hrávajú v I.B triede. Po založení JRD v Komáranoch v roku 1959 dostávajú športovci do užívania "Pastovník" na ktorom si postupne budovali svoj športový štadión, ktorý aj v roku 1965 úplne ukončili.

Futbalová jedenástka TJ Komárany z roku 1956 - Foto: Ján Fedor

 Komárany novým účastníkom krajskej súťaže

Založenie JRD v obci:

Obec Komárany ešte začiatkom júla 1952 žila po starom. Súkromne hospodárila. Občanom sa ani nesnívalo, že ku koncu tohto mesiaca poniektorí nastúpia na novú cestu, na cestu družstevnú. Mnoho agitátorov, agitačných dvojíc sa vystriedalo v dvoroch a domoch malých a stredných roľníkov. Nepomáhalo to. Výsledky žiadne. Preto družstevná myšlienka musela sa začať pretrásať na straníckych a zväzáckych schôdzkach. Tak inštruktori z okresu ( Vranov) trafili na pravé miesto. MO-KSS začala v obci žiť. Obec sa začala pretvárať. Koncom júla zrodili sa prví družstevníci - straníci: M. Monok, J. Ragančík, str., Joz. Jakubčin, ml. (z kaštiľa) a Michal Ivan. Za necelé 3 dni všetci straníci - roľníci v počte 9 podpísali prihlášky do JRD. Ale čo, keď sa tu aj zahamovalo. Bolo ťažko pohnúť ďalej. Nepomáhajú verejnú schôdze. Agitátori prikročujú k osobnej agitácií. Do obce prichádza s postrachom zastrašovaním odr. Tajomník KSS s. Dr. Holomek (bol asi o rok odvolaný zo svojej funkcie). Do dediny posiela P. Slávika, inštr. OVKSS a M. Manduľáka, taj. MNV, ktorí mali za úlohu stoj - čo stoj založiť JRD. A pohlo sa v obci. Na MNV prichádzajú noví občania. Rodia sa nové prihlášky. Večer 15. augusta 1952 je už 17 členov JRD. V dňoch 16. a 17. augusta 1952 všetci až na jedného roľníka boli členmi JRD. A tento roľník Ján Demčák, st. čoskoro vstúpil do JRD. A tak celá obec bola družstevná. Bojovali tu agitátori a na druhej strane bojoval náš roľník sám so sebou. Dnes povedal:" nepôjdem do JRD", zajtra z toho popustil a hovoril: "nedalo by sa to odložiť na druhý rok, ja by som rad videl, ako hospodária v iných družstvách", no na tretí deň už prichádza na MNV a podpisuje prihlášku do JRD. Pri vstupe roľníkov do JRD platilo komáranske heslo: " Keď už do družstva, tak jednotne všetci!" A tak aj bolo, začali spoločne hospodáriť. Ale čo, hospodárili spoločne iba v jeseni a cez zimu. Na jar 1953 poniektorí nechcú už spoločne hospodáriť. Sadenie zemiakov zaostáva, prichádzajú brigádnici, sadia zemiaky. Ľudia rozoberajú úrodu. Žatvu prevádzajú brigádnici a mlatbu vojsko. V jeseni je už po JRD. Družstvo bolo rozpustené. Znovu hospodária súkromne. Hospodársky dvor nebol vybudovaný. Materiál stavebný sa voľne rozoberal. Ľud nadával! Heslo Komárančanov sa znovu osvedčilo: "Jednotne všetci z JRD!"

Znovu založené JRD v Komáranoch:

Písal sa už rok 1959! 4. januára 1959 prišla do tunajšej obce agitačná skupina pre znovu založenie JRD. Agitačnú skupinu tvorili: Laco - vedúci, Sivý, Čierny a Bilý, ktorí po dobu 3 týždňov neúnavne pracovali a presvedčovali roľníkov pre vstup do JRD v škole, na MNV i v domácnostiach. Bol to tuhý boj o každého roľníka po celý deň i do pozdnej noci. Dňa 27. januára 1959 bolo vytvorené a založené celo obecné JRD v Komáranoch. Mimo družstva zostali iba: Ján Kostura, Ján Demčák, st. a Ján Sabol. Toho istého večera sa konala prvá ustanovujúca schôdza družstevníkov, ktorá si zvolila svoje prvé vedenie: Juraj Boháč - predseda JRD, Ján Bak - vedúci rastlinnej výroby, Michal Žipaj - vedúci živočíšnej výroby, Ján Lipkoš - vedúci stavebnej skupiny, Michal Mikloš ml. -účtovník, Juraj Jakubčin - skladník. Za skupinárov v rastlinnej výrobe boli zvolení: Ján Ragančík,ml. a Pavol Čandík. So spoločnou prácou na JRD naši družstevníci započali už jarnými prácami. Dobytok začali sústreďovať až po výstavbe kravína a ošipárne. Hovädzí dobytok sa sústreďuje v polovici júna 1959

Leto, počasie - žatva

Žatva v roku 1959 je spoločná. Úroda obilia krásna a bohatá. Obilie "políhané", kosba poväčšinou ručnými kosami a cez celú žatvu pracovali iba 2 samoviazače a 4 konské kosačky. S kosbou obilia sa započalo 6. júla na kopci "doly". Veľké horúčavy (10. júla 34°C, 11. júla 35°C,13. júla 34°C, 18 júla už prší, ....). Ťažká je práca na poli v tejto horúčave. Ľudia pracujú najdlhšie do 10. hodiny a potom predvečerom. Počnúc 18. júlom začalo pršať. Žatva sa spomaľuje. Zvoz obilia sa prevádza autami ČSAD z Vranova. Posledné snopy sú zvezené 30. augusta. Mlatba bola ukončená 4. septembra 1959.

Výstavba hospodárskych budov a sústreďovanie dobytka

Na terajšom hospodárskom dvore (smerom k Niž. Kručovu) bola postavená prvá budova, tzv. kôlňa aj s dvoma bočnými prístavkami. Táto budova bola použitá pre prvý kravín. Vo všetkých troch oddeleniach " kravína" bol ustajený hovädzí dobytok 10. júla 1959 v počte 100 kusov. Okresný stavebný podnik vo Vranove započal s výstavbou budovy pre ozajstný kravín. S výstavbou započal 6. júla 1959. V tomto roku bola postavená aj jedna budova pre ošípané. Dňa 16. júla 1959 boli už sústredené aj prvé ošípané v adaptovanej maštali Jána Hudackého v dedine v počte 99 kusov. Dňa 8. júla 1959 dovážajú prvé kurčiatka v počte 1000 kusov, ktoré boli u stajené v maštali Michala Monoka v dedine. Na hospodárskom dvore bol sústredený dobytok, ale dvor je bez studne - bez pitnej vody, vodu musia dovážať až z N. Kručova. OSP vo Vranove buduje studňu po dobu 3 mesiacov, i to bez vody. Musí sa kopať nová studňa poniže cesty - to je terajšia studňa. Prví kŕmiči dobytka boli: Michal Ivan (Majky), Jozef Jakubčin (z kaštiľa) a po 3 týždňoch je aj tretí: Ján Lapko, ml. Prvé dojičky: Anna Baková, Anna Gregusová ( rod. Demčáková ) a Mária Monoková (Jozefova). Prvá krmička ošípaných bola Mária Hudacká a u sliepok Helena Monoková.

Naši družstevníci na prvej dožinkovej slávnosti:

k011V poslednú augustovú nedeľu 1959 konali sa v Továrnom (v lesíku) celo okresné dožinkové slávností, na ktorých sa zúčastnili aj naši družstevníci (Juraj Boháč, Ján Bak. M. Žipaj, Jozef Kostura, J. Ivan a ďalší). Zapojili sa aj do súťaže o najkrajší dožinkový veniec. Ich veniec po JRD Kvakovce obsadil 2. miesto a odmenu 500Kčs. Naši žiaci na tejto slávnosti vystúpili aj so svojím tanečným pásmom " Vítanie novej dediny".

Jeseň a počasie:

Žatva svoje daždivé počasie ukončila 19. augusta 1959. Od 20. augusta až do konca októbra 1959 zase nepršalo. Nastali veľké suchoty. Slabá úroda v zemiakoch. Vyorávka sa prevádza jedine traktormi. Sejba sa spomaľuje, suchota, hrudy ako balvany. K 30. októbru bola zasiata raž, ale pšenica iba na 50%. Repa sa vykopáva " krompáčom". Žiaci miestnej školy boli asi 6 - krát na brigáde pri zbere zemiakov. Pracovná morálka družstevníkov je veľmi dobrá. Počasie: Jeseň pekná a teplá, teplota 15° až 20°C, noci zase chladné aj s mrazom 0° až - 5°C, takže k 27. okt. 1959 lístie na stromoch je iba zriedkavosťou. November je už daždivý, ale teplota sa pohybuje od +8°C až +12°C. Dňa 13. decembra prišiel nočný mráz - 6°C a cez deň prvý sneh, ktorý sa udržal až do 23. decembra 1959, keď v noci prišiel dážď a po snehu nebolo ani stopy. Koniec decembra stále daždivý, takže chodník k želez. zastávke bol skoro neprístupný - blato! Prišiel 1. január 1960, krásny slnečný Nový rok (+9°C), na takýto deň sa nepamätajú ani najstarší ľudia v dedine. Takýto bol prvý rok družstevného hospodárenia - roku 1959.

15. výročie oslobodenia našej dediny Sovietskou armádou:

Bolo to pred 15-timi rokmi, keď do našej dediny ráno 18. januára 1945 vkročili prví sovietski vojaci - osloboditelia našich dedín. Tu musím sa zmieniť o 1. a 2. svetovej vojne. V tunajšej obci na 1. svetovú vojnu sa nespomína. Neboli tu vojaci, ani front. Počas druhej svetovej vojny v našej obci sa nezdržiavali partizáni, ba ani boje partizánske sa neviedli. Fašistické nemecké vojská do našej obce došli asi začiatkom septembra 1944, keď sa front presúval do priestorov na Dukle. Ubytovali sa po domoch. Hlavné velenie mali v dome M. Žipaja a poľnú kuchyňu vo dvore J. Žipaja. Pri presune frontu na Ondavu do našej obce prišlo hodne avangardov z obci od Humenného. Obec - občania neboli evakuovaní. Občania sa v obci zachránili len tak, že odovzdávali povinne "nemeckému komandu" krmivá pre kone (seno, slamu a ovos). K väčšiemu vyčíňaniu zo strany fašistov nedochádzalo až na jeden prípad, keď niekto nožom porezal jedného nemeckého koňa u Št. Paľka a tak bol jeden muž z evakuantov vyvedený za dedinu na "pastovník", kde si už kopal dolinu a tam mal byť odstrelený. Na zásah predstavenstva obce (dali Nemcom ošípanú, pálenky a krmivá pre kone), bol občan zachránený. Nemecké vojská za obce odchádzajú v noci zo 17. na 18. januára. Boje v našej obci neboli. Bol to radostný deň. Pätnásť rokov ubehlo a v našej obci sa veľa zmenilo, všetko k lepšiemu a krajšiemu. A tak naši občania a mládež oslávili toto oslobodenie a víťazstvo dňa 18. januára 1960 na svojej spoločnej slávnosti. Bol to krásny večer - večer 15 rokov slobodného života a detského radostného života. Žiaci tunajšej školy pripravili dvojhodinový kultúrny program. V tento večer medzi našu mládež zavítal aj profesor Anton Ciger, pracovník KDO, oddelenie ĽUT v Prešove, ktorý žiakom poradil, ako majú tvoriť tanečné pásma i spolu si s nimi zatančil.

Prvá výročná členská schôdzka družstevníkov:

Bolo to 6. februára 1960, keď naši družstevníci sa zišli na svoju prvú schôdzku JRD, aby takto vyhodnotili svoju celoročnú spoločnú prácu, prevzali prvé doplatky, zvolili nové vedenie a pravda aj spoločne sa pobavili. Za prítomnosti s. Mikuláša Kormaníka, predsedu ONV vo Vranove, s. J. Novotného, člena OV-KSS vo Vranove a s. J. Lacu, aktivistu ONV vo Vranove a za prítomnosti družstevníkov schôdzu v spodnej triede ZDŠ otvoril Juraj Boháč, predseda JRD. Celý priebeh schôdze viedol Michal Fečko, riaditeľ školy. Správu o hospodárení prečítal Juraj Jakubčin, člen správy JRD a skladník. Diskusia družstevníkov bola živá a bohatá. Bola zvolená nová správa a vedenie JRD: Ján Monok, predseda JRD, Ján Žipaj, vedúci rast. výroby, Ján Hudacký, vedúci živoč. výroby, Pavol Čandík, vedúci stav. Skupiny, Juraj Jakubčin zostal vo funkcii pokladníka a Michal Mikloš vo funkcii účtovníka. Našich družstevníkov pozdravili pionieri a obveselili ich svojím kultúrnym programom. O veselú zábavu družstevníkov nebola núdza, veď i doplatky po 4-Kčs boli.

Jaro na našom družstve 1960:

Naši družstevníci začali jarné práce ako prví v okrese 11. marca 1960 a za necelých 6 dní jariny boli v pôde. Zasiali 70 ha jačmeňa a 14 ha ovsa, 25. marca mali zasiaty aj ľan a 6. apríla aj cukrovku na 12 ha bola v zemi. Jarné práce idú v plnom tempe a pri veľmi dobrej pracovnej morálke. Výstavba hospodárskeho dvora je tiež v plnom prúde. K 6. aprílu je ukončená ošipáreň, kurín priberá strechu a stará "maštaľ" dostáva aj svoje elektrické osvetlenie (29. marca). Ozaj na hospodárskom dvore cez marec a apríl je pracovný ruch. Na výstavbe pracujú poväčšine ženy.

Prietrž mračien v obci 22. 5. 1960:

Písal sa 22. máj 1960. Bola práve nedeľa. Od rána bola obloha zatiahnutá. Mračná sa preháňali hore - dole. Tesne pred 15. hod. sa ozvala hrmavica od Slanských hôr. Hnala sa búrka cez Rudľov - Soľ - Komárany - Čičavu až na Továrne so strašným lejakom a ľadovcom. Tesne po 15. hodine nastáva prietrž mračien v tomto pásme, pravda i nad Komáranmi. Lejak trvá po dobu 45 minút a za 30 minút je sprevádzaný aj ľadovcom. Celá dedina je zaliata vodou, dvory a polia zasýpané 10-20 cm vrstvou ľadovca. Celá roveň sa premenila na ozajstné more. Športové ihrisko zaplavené - 2 dni športovci ťahali vodu striekačkou a nepomohlo to, ešte 7. júna bolo neprístupné športovaniu. Hospodársky dvor bol tiež pod vodou. Z maštale (nová) museli družstevníci povyvádzať všetok dobytok, hoci ho tam len pred dňom po prvýkrát uviedli. Celá kanalizácia sa musela znovu prečistiť, bahno z maštale vyvoziť a až tak mohol sa znovu ustájiť dobytok. Aj na Tani bola záplava a v Čičave voda odplavila 3 motocykle. Na takýto lejak sa už dlho nepamätajú ľudia. Ale naši futbalisti si v tom čase spokojne hrali futbal v Zamutove - tam ani nepršalo!

Voľby do NZ, SNR, KNV, ONV, HNV:

Pred voľbami do NZ, SNR a NV v roku 1960 pracovalo v obci agitačné stredisko so svojimi agitátormi. Činnosť bola dobrá: prednášky, filmy, vystúpenia ĽUT, besedy s voličmi i kandidátmi. Veď len 5 vystúpení tanečného súboru "Mladosť" ZDŠ v Komáranoch uvidelo cez 700 občanov. Súbor vystupoval aj v Čaklove, vo Vranove i v Jastrabí. Bola tu dobrá práca miestnych učiteľov.

Volebný deň - 12. jún - bol v tunajšej obci radostný, sviatočný a veselý. Občania do volieb nastúpili včas ráno - manifestačne. Takže o 6.30 hod. Komárany hlásili hotovo. V odpoludňajších hodinách bola už družstevná veselica. V HNV po voľbách za predsedu bol zvolený M. Paľko

Naši pionieri v Strážnici, v Tatrách a vo Východnej:

Tanečníci 4.9.1960 v Starom Smokovci k013Tanečný krúžok ,,Mladosť" pri ZDŠ v Komáranoch v dňoch 16. a 17. júla 1960 tancuje v Strážnici. Učinkovali v pásme "Kytice najvoňavejšie" s tancom "Nakladanie kapusty". V dňoch 3. a 4. septembra 1960 naši malí tanečníci vystupujú na "Tatranskom lete" vo Vysokých Tatrách. V hľadisku medzi divákmi sú aj naši družstevníci. Boli práve na zájazde po Slovensku. O rok, t. j. v júli 1961 naši tanečníci tancujú vo Východnej a náš ľudový rozprávač "Ďuri", vlastným menom B. Bak obveselil obecenstvo vtipným rozprávaním. Bolo to 28. a 29. júla 1961 za stáleho dažďa. Učinkovali deti s pásmom: ,,Skrášľujeme si naše okolie". O činností a účinkovaní tanečného krúžku sa dočítate v školskej kronike - viď kroniku!

 

Naši družstevníci na 1. výlete:

V dňoch 3. a 4. septembra 1960 po prvýkrát odchádzajú naši družstevníci na svoj 2 - denný výlet po trase Krásna Hôrka - Domica - Betliar - Ľadová jaskyňa - Vysoké Tatry. Nedá sa opísať ich radosť, keď sa stretli so svojimi deťmi v Tatrách, ktoré tam práve 4. septembra tancovali na amfiteátri v St. Smokovci. Veď starenky Demčáková (Hanušová), Lapková, Pavlová, Hudáková, Vavreková i starci Markovič, Pavlov, Žipaj, Vavrek a iní hovorili dlho o tomto výlete i o spoločnej večeri v hoteli "Tatra": "Toto sme v živoce ešče nevidzeli, možeme už i umric!"

Naši družstevníci na výlete 3.9.1960 v Betliari

Prvé družstevné dožinky v obci:

10. septembra 1960 naši družstevníci slávia svoje prvé družstevné dožinky. Na ihrisku stala stanová miestnosť s pevnými stolmi i lavičkami. Tu komáranskí družstevníci pri dobrom pohostení a veselej hudbe urobili bodku za svojou bohatou tohoročnou žatvou.

Počasie a jeseň 1960:

Leto bolo daždivé. Aj jeseň bola dennodenne vyplnená dažďom. Práce na JRD sú zdĺhavé. Zber úrody sa pretiahol až do 1. decembra. Veľké škody vznikli na ľane (60%) a na ďateline na semeno (80%). Blata v dedine bolo vraj toľko, ako v čase frontovej jesene 1944. Napríklad v dňoch 13. a 14. decembra pršalo sústavne a potok Čičavka naplnená ako pri topení snehu. K našej zastávke hrozné blato. Naproti tomu 24. dec. Telplúčko ako na jar (11°C), 25. a 26 dec. Je mrazivo (-3°C), 28. až 31. dec. Zase oteplenie, veď 30. dec. Sa deti hrali na školky pred "Hrickom".

Výročná schôdza družstevníkov:

Výročná schôdza JRD sa konala 11. februára 1961 v budove školy. Schôdza mala hladký priebeh, bo po dobrej večeri pri cigánskej hudbe všetci družstevníci sa dali do rezkého tanca. Tancovali aj takí, čo už dlhé roky v tanci neboli (Vavrek, J. Žipaj, str., J. Ragančík a ďalší ). Doplatky namiesto 7- Kčs boli iba 5-Kčs. Funkcionári ostali na svojich miestach. Došlo k zmene vo funkcii účtovníka, je novým účtovníkom Ján Žipaj, ml.

Sčítanie ľudu a bytov:

V dňoch 1. a 2. marca 1961 bolo i v našej obci prevedené sčítanie ľudu a bytov. Sčítanie v našej obci a v Niž. Kručove previedli učitelia tunajšej školy.

Družstevníci, športovci a žiaci v Tibave:

Bola nedeľa - 12. marca 1961 - keď 2 plné autobusy s družstevníkmi, futbalistami a tanečníkmi pionierov dali sa na cestu do Tibavy pri Sobranciach. V Tibave nás milo privítali. Futbalisti si zmerali sily na miestnom ihrisku. Zvíťazili naši futbalisti 3:2. Družstevníci si prezreli ich hospodárenie, vinice a samozrejme i pivnicu a vymenili si vzájomné názory. Večer sa všetci zišli v ich novom kultúrnom dome, kde náš tanečný súbor "Mladosť" pobavil všetkých prítomných svojimi tancami, spevom i rozprávaním. Bolo to ozaj družstevné a priateľské stretnutie.

Tibavčania sú u nás hosťami 19. marca. Prišli, doniesli kríky hrozna (300 kusov), odborne radili, ako máme pestovať vínu revu - hrozno v našom chotári. Hrozno sme aj zasadili, lenže škoda, že vinicu ani do dnes nemáme. Hrozno sa stratilo! Škoda dobrej rady i tej ochotnej pomoci!

Žatva 1961:

Naši družstevníci započali so zberom obilovín už 30. júna a 12. júla hlásili aj ukončenie kosby. S mlatbou započali 11. júla a ju ukončili 9. augusta 1961. Dodávku splnili 29. júla. Počas žatvy bolo pekné počasie, obilie pekne stálo, práce sa prevádzali strojmi.

Požiar v obci:

25. júla 1961 vypukol požiar v cigánskej osade. Požiar zapríčinil trojročný chlapec Milan Horňák. Podpálil 2 snopy raže za domom, od čoho okolo 13.45 hod. sa chytil dom. Zhoreli domy Jána Zeleňáka - Horňáka, Jána Gumana a Zuzany Gumanovej. Zostal neporušený dom J. Cerninského. Pri hasení pomáhali miestni požiarnici a žiaci. Požiarnici z Vranova došli až po požiari.

Spisovateľka a umelci v obci:

Dňa 17. apríla 1959 do tunajšej obce zavítali prví kultúrni pracovníci : Krista Bendová, spisovateľka, Bendík, akademický maliar a Štefanko, novinár. Besedovali s našimi družstevníkmi. Delegáciu privítal Juraj Jakubčin, za obec a JRD a za pionierov celý tanečný súbor v čele s ľudovým rozprávačom B. Bakom. Naši pionieri pre vzácnych hostí pripravili bohatý kultúrny program. Pobavili ich. O tomto posedení napísala Kr. Bendová aj pekný článok. (Viď kroniku školy, str. 176).

SĽUK v Komáranoch:

Obyvatelia tunajšej obce dôstojne oslávili ukončenie mesiaca čsl-sov. Priateľstva. Bolo to 1. dec. 1961. Medzi našich občanov zavítal súbor SĽUK, ktorý svojím dvojhodinovým programom bavil našich občanov. 270 divákov tiesnilo sa v škole, videlo ozaj krásny program. Bolo to ozaj pekné vystúpenie, milé pobavenie a milé stretnutie.

Voľby sudcov:

3. dec. 1961 volili sme sudcov z ľudu a z povolania. Z našej obce sme zvolili za sudcov z ľudu Helenu Pavlovú, učiteľku a Štefana Jakubčina, listonoša. Volieb sa zúčastnili všetci voliči (269 voličov ) a odovzdali na 100% svoje hlasy obidvom kandidátom.

Povodeň v obci 1963:

V nedeľu 14. júla 1963 od 11.00 - 11.17 hod. nad obcou (smerom od želez. zastávky cez dedinu a kopec ku Merníku a Čičave) prehnal sa silný lejak. Voda zaplavila pole - pokosený jačmeň za žeľ. zastávkou, celú roveň, vymyla zemiaky na kopci, zaplavila nižný koniec od kostola až po samu Topľu.

Budujeme svoj športový štadión:

Športový štadión V jeseni 1963 v rámci akcie "Z" započali naši športovci za priamej pomoci školskej mládeže budovať svoj športový štadión - šatne, tribúnu a telovýchovnú miestnosť. V tomto čase predsedom TJ Super Komárany bol Michal Ivan, ktorý aj celú výstavbu štadióna riadi od samotného za počatia až do úplného ukončenia. Na výstavbe aktívne pracujú žiaci ZDŠ. Veď len v roku 1963 odpracovali 4200 brigádnických hodín. Z dospelých najväčšiu hodnotu vykázali Ján Hadžal, Jozef Gedor, ako murári, Ján Laksun a Ján Gregus - tesári, Pavol Chromík - elektrikár, Bart. Čandík, Bart. Kušmír, Dušan Žipaj, Jozef Ivan, Jozef Gregus, Knapik a ďalší. V roku 1964 v septembri bola budova daná do používania. V roku 1965 bola spravená ohrada šport. Ihriska zvonku i zvnútra.

Športová budova daná do používania:

Občania, športovci a mládež tunaj. obce prežívala dňa 5. septembra 1964 veľkú radosť, keď preberali do spoločného používania "športovú budovu" v hodnote 470 000 Kčs. Na športovom ihrisku prevzali budovu so šatňou, tribúnou a kultúrnou miestnosťou. Slávnostného otvorenia o odovzdania budovy do používania zúčastnili sa : M. Malý, tajomník ONV v Michalovciach, L. Bobovník a J. Volčko, za ONV, odbor školstva, L. Kopčík, redaktor ZN, J. Korpa a M Misčík, za OU- ČSTU a KU- ČSTU, inž. Švantner, za ONV prestrihnutím pásky. Po slávnostnom ceremoniáli bol odohratý majstrovský futbalový zápas I. tr. Medzi Komárany - VSŽ Košice "B" (1:1). Pionieri pozdravili hostí príhovorom a kyticami kvetov. Večer bola prvá športová veselica vo vlastnej športovej budove. Bolo veselo!

Oplotenie ihriska bolo prevedené roku 1965 a tak prvé vstupné už v riadnej pokladni sa vyberá 1. augusta 1965. V tento deň bol usporiadaný futbalový turnaj za účastí 9 družstiev. Víťazom sa stalo mužstvo Strážskeho, ktoré zobralo aj putovný pohár.

Zima 1963/64:

Došla skoro zima. Už 7. dec. 1963 sa objavil prvý sneh a s ním aj tuhá zima. Sú stále mrazy pod -10°C. Dňa 12 dec. -12°C, 25. dec. už -18°C, 30 dec. až - 22°C a 6. januára -25°C a tak január je tuhý.

Výročná členská schôdza družstevníkov 1964:

Naši družstevníci hodnotia svoju prácu za rok 1963 na svojej výročnej schôdzi dňa 6. februára 1964, ktorá sa konala ešte v budove miestnej školy. Na schôdzi boli prítomní za ONV: s. Škultety a Mikloš. Schôdzu viedol Ján Žipaj, účtovník JRD. Správu prečítal Ján Monok, predseda JRD. Po živej diskusii zvolili si nové vedenie JRD v tomto zložení: Ján Ragančík, predseda JRD, Ján Lapko, vedúci rastlinnej výroby, Michal Žipaj, vedúci živoč. výroby, Juraj Jakubčin, skladník, Štefan Bak, pokladník a do funkcie účtovníkov Ján Žipaj a A. Gajdošová.

Družstevníkov veľmi srdečne pozdravili naši pionieri svojím kultúrnym programom " družstevnou estrádou." Pionieri boli 8. februára so svojou estrádou pozdraviť aj družstevníkov v Čičave, kde v tom čase bol predsedom JRD Ján Tkáč.

Divadlá - pionieri a sväzáci v r. 1964 - 1965

Naša mládež sa činí. Popri tanečnom detskom súbore činia sa aj naši mladí divadelní ochotníci. Veď sväzaci DO-ČSM odohrali vo februári 1964 peknú divadelnú hru: Moja teta, tvoja teta! Sväzaci ŠS-ČSM pri ZDŠ v Komáranoch predstavili sa obecenstvu nielen v Komáranoch, ale aj v Jastrabí a v Čičave s hrou: Radúz a Mahuliena. V Komáranoch vystupovali 18. a 19. apríla, v Jastrabí 21. apríla a v Čičave 23. apríla 1964. Pionieri zase 2. a 3. mája 1964 v Komáranoch a 5. mája obveseľujú svojich rodičov divadelnou hrou: Figliari spod Poľany. Pri nacvičovaní divadiel pracovali miestni učitelia: Danko, Danková, Gregus, Herbstová a Hatalová. Dospelá mládež sa predstavila našim občanom 20. a 21. februára 1965 divadelnou hrou "Keď kvitnú lipy". Školská mládež svojou hrou "Dve Marienky" pobavila občanov zase 27. a 28. februára 1965. Na oboch divadlách pracovali, ba aj v nich účinkovali učitelia. Za réžie Dankovcov v hre dospelých vystupovali aj títo učitelia: M. Kobzošová, M. Kolesárová, Oľga Haľková a M. Hatalová a s nimi spolu hrala aj miestna mládež J. Šimko, M. Demčák, J. Bak, P. Lapko, Št. Kostura, Joz. Gregus a Joz. Paľko.

Leto - žatva - suchota 1964:

V roku 1964 bolo východné Slovensko postihnuté veľkou suchotou a horúčavami. V máji a v júni priemerná teplota 25° až 30°C. V júli iba raz pršalo - 10. júla. Žatva bola ukončená už 17. júla a mlatba 1. augusta 1964. Dňa 13. júla došlo k požiaru pri železničnej trati. Požiar vzplanul od iskry lokomotívy nákladného vlaku okolo 10.45 hod. Horelo obilie v krížoch a v snopoch, práve na tomto hone samoviazače zbierali obilie. Požiar uhasili družstevníci a pionieri svojou protipožiarnou hliadkou. Úroda bola dosť slabá. Obilia málo, slama krátka, ďatelina len v prvej úrode, zemiaky drobné. Suchota a horúčavy!!!

Televízia v našej obci 23. X. 1964:

Dňa 23. októbra 1964 zavítala (po prvýkrát v dejinách našej obce) do našej dediny televízia. Pracovníci televízie v Košiciach prišli natočiť pioniersky tanečný a telovýchovný krúžok priamo v ich práci už v novej športovej budove. A tak tomu aj toho dňa bolo. Kamera natáča nácvik tancov dievčat a chlapcov pod vedením učiteľa Jozefa Gregusa, ďalej natáča zábery z futbalu žiakov na ihrisku s pohľadom na novú tribúnu aj s divákmi - žiakmi. Naši žiaci mali z toho veľkú radosť. 20. nov. 1964 uvideli sa na obrazovkách svojich televízorov. To bolo reči po celé a celé dní: " Boli sme v televízií!

Topole okolo šport. ihriska:

Pionieri v dňoch 10. - 20. novembra 1964 vysadili 102 topolí okolo športového ihriska. Takto splnili svoj záväzok k 20. výročiu oslobodenia našej vlasti. Naše ihrisko okrášlené aj alejou topolí.

Bitka na tri fázy na našom ihrisku:

Stalo sa to 25. októbra 1964 na majstrovskom futbalovom zápase Komárany - Sobrance. Asi v 17. minúte prvého polčasu v tvrdej hre dochádza k zlomeniu nohy u nášho hráča L. Klepáka. Rozhodca Jozef Szabo pri zlomenine hovorí :"To nič, hráme ďalej!" Pred pár minútami vylúčil hráča domácich Št. Hudáka, za bežný priestupok. Asi v 40. minúte je ošetrovaný náš hráč M. Pavlov. Rozhodca dopúšťa tvrdú hru. Na domácich je až - až prísny, hosťom dovoľuje všetko a tak asi 5 minút pred koncom zápasu uznáva druhý gól hostí, ktorý je z postavenia mimo hry. Zápas sa ukončil s výsledkom 1:2 pre hostí. Po poslednom hvizde rozhodcu sa to začalo. Diváci s nadávkami vyprevádzajú rozhodcu, dochádza aj k bitke. A tak vo Východoslovenských novinách sa objavuje článok o tomto zápase pod názvom: "Bitka na tri fázy!" Bol skreslený! Viď ho v škol. kronike č. 2!

PUĽS z Prešova v Komáranoch:

Komárančania i družstevníci z Jastrabia a mládež z Niž. Kručova privítali v Komáranoch 21. novembra 1964 70-členný Poddukelský ukraj. Ľudový súbor z Prešova. Svojím dvojhodinovým programom bavili 220 prítomných v hľadisku športovej budovy. Bol to pekný večer a krásne dojmy zostali u našich občanov navždy.

Družstevné doplatky 1965:

Naši družstevníci mali 13. februára 1965 výročnú členskú schôdzku spojenú s doplatkami a družstevnou zábavou. Za OV-KSS v Michalovciach bol prítomný Ján Humeník, poslanec SNR a predseda JRD v Kvakovciach. Družstevníci zobrali na doplatky 472.000 Kčs. Voľba nového vedenia JRD sa neprevádzala. Doterajší funkcionári zostali na svojich miestach. Pionieri školy pozdravili svojich družstevníkov bohatým kultúrnym programom.

Športka, 2. cena v Komáranoch:

V 7. sazkovom týždni prišla aj do Komáran šťastena a to : Ján Sabol, str. získal 2. cenu, uhádol 5 čísel na športke (30,37,39,40,44 a neuhádol 15) a tým vyhral sumu 46.500 Kčs. Nastala v obci veľká horúčka, každý dáva športku na športku, ale ďalšia výhra už neprichádza. Druhá cena do obce teda prišla 14. februára 1965- do Janka Sabola - Kormana.

Zamutovčania tancujú u nás:

Bolo to 1. augusta 1965, keď v našej sále športovej budovy tancujú Zamutovčania. Plná sala, okolo 350 ľudí je zvedavých na dospelých tanečníkov - ženáčov a nevesty zo Zamutova. A verte, pekne tancovali i spievali, či to bratia Ďorďovičovci, Kifer, Rybarčáková a ďalší. Ukázali nám, že aj dospelí môžu a majú šíriť našu ľudovú kultúru a tvorivosť v jej pôvodnej kráse.

Leto a žatva 1965:

V tomto roku stále prší. Žatva bola ťažká. Po väčšinou družstevníci kosia ručne a využívajú jedine konské kosačky. Písal sa 10. september 1965 a obilie bolo ešte na poli. Urodilo sa veľa slamy, no obilia bolo stredne! Zvážalo sa i mlátilo po celý september. Ľudia sú utrápení v práci, brigádnikov nemajú. Je bohatá úroda krmovín - ďateliny. Zbierajú ju tiež v daždi. Úroda zemiakov je veľmi slabá - vymoknuté zemiaky. A tak zemiaky v tomto roku sú vzácnosťou v každej domácnosti.

Jeseň a zima na družstve:

V septembri a v októbri až do 9. novembra 1965 nastalo sucho a trvalo pekné počasie. Na poli sa pracuje stále. Vykopávka zemiakov ručná, množstvo ďateliny preťahujú a spomaľujú jesenné práce u našich družstevníkov. Je bohatá úroda cukrovej repy. Práce na polí je stále veľa. Prichádza 9. november a s ním celodenný dážď, prerušená práca na poli. Trebalo ešte 3-4 dni a všetko z poľa je doma. Ale čo, 10. novembra sa hlási -3°C mráz a s ním aj prvý sneh. Cukrová repa na kôpkach na "Vyšnej rovni" nie je ešte všetka v krehtách a tá čo je už zvozená, nie je zakrytá. Mrzne! Dňa 18. novembra je už -15°C a stále sneží. Ale v dňoch 20. 21. nov. Už prší a tak sa znovu pracuje na poli i orie. Druhá polovica decembra je veľmi teplá. Vianoce slávime na blate, veď 24. decembra 1965 je krásne slnečné počasie. Teplomer ukazuje +7°C, sneh sa všetok stopil a tak družstevníci orú až teraz svoje záhumienky. 31. decembra 1965 je ozaj teplé počasie - slniečko, +4°C. Nikto v obci sa nepamätá na tak teplé počasie ako je v decembri 1965.

Výsadba ovocných stromov - sad mladých:

Decembrové pekné počasie využili pionieri našej školy na výsadbu ovocných stromov. MNV v Komáranoch dodal pionierom 60 ks mladých jabloní, ktoré vysadili na býv. školský pozemok nad cintorínom a tak položili základ pre nový "Ovocný sad mladých". Ďalších 30 ks slivák si pripravili pre výsadbu. Tým sa položil základ pre pestovanie ovocných stromov na väčších plochách. MNV chce vysadiť ovocné sady na neobrábanej pôde v chotári. Je to pekná myšlienka, s ktorou započali na našom MNV a na škole.

Politické udalosti, polit. strany a organizácie v obci:

Za prvej ČSR:

V tunajšej obci politické strany nenachádzali svoje uchytenie už od dávnej doby a tak i politická činnosť miestnych roľníkov sa zvlášť neaktivizovala. V dedine od nepamäti platí heslo: " Naša dedina je jedna rodina!"

Za I. ČSR v obci neboli priamo zakladané a vytvárané politické strany. K voľbám miestni občania pristupovali a svoje hlasy dávali 4 politickým stranám: demokratickej, republikánskej, hlinkovej a komunistickej. Ináč v obci nebola ani jedná z týchto strán činná. Štrajkov, revolučného hnutia sa miestni roľníci nezúčastňovali. Z občanov pre politickú činnosť nebol nikto väznený, ba ani prenasledovaný. Možno povedať, že politický život v obci bol nepatrný.

Za tzv. slovenského štátu:

Bola v obci založená Hlinková strana s malým počtom členov, mala aj svoje vedenie, ale podľa jej činnosti výsledky v pôsobení nemali záškodnícke úmysly ani dôsledky. Nikto z občanov obce nebol prenasledovaný alebo väznený. Jedine Žid Jakubovič bol v r. 1942 odvedený z obce príslušníkmi HG z vedenia vo Vranove. V čase prechodu frontu obec bola v plnej svojej jednote boja proti nepriateľovi.

Život po oslobodení a za ČSSR:

Naši občania v plnej svojej jednote privítali oslobodenie našej obce 18. januára 1945 Sovietskou armádou. K zakladaniu politických strán v obci ihneď nedochádza. Až po Víťaznom februári 1948 začína sa hýbať politický život i v našej obci. 18. marca 1948 v kancelárii MNV schádzajú sa miestni roľníci, aby si založili po prvýkrát vo svojej obci komunistickú stranu. Prihlášky do KSČ podpisujú prví členovia v počte 32. Za OV KSS bol na tejto zakladajúcej schôdzi prítomný Jozef Muľár. Bola založená KSČ v Komáranoch a takto sa začal i boj o novú dedinu.

tab_1

Milí čitatelia!

Uzatváram dejinný popis udalostí našej obce od najstarších čias až po 31. dec. 1965. Prepáčte, že môj popis je nedostatočne usporiadaný a je rozhadzovaný. Nedalo sa ináč. Mal som veľké ťažkosti pri zháňaní materiálov. Mimo školskej kroniky a ústneho podania občanov nemal som iné zprávy a materiály. Ako sa dalo, tak som písal. Tým som položil základ pre písanie obecnej kroniky v Komáranoch