Rok 1967 (zapísal Michal Fečko)

E-mail Tlačiť

k020

Rok 1967 sa začal ako predošlé, bez akýchkoľvek zmien a väčších novostí, až nato, že zima je náladová, sneží a v nasledujúci deň už aj prší ( 14. I. 1967), zase prichádza fujavica, sneženie a sneženie. Pôda skoro nepremrznutá, v jeseni stále pršalo, veľa vody, nato došiel sneh, veľa snehu, zlé podmienky na prezimovanie ovocných stromov a ozimín. Dôsledky sa ukázali v jarnom a letnom období - vyschýnanie ovocných stromov.

Výročná schôdza družstevníkov:

Naši družstevníci bilancujú 2. februára 1967. Do športovej budovy schádzajú sa zase opozdene. Namiesto 13.00 hod. je to až 16.00 hodina. Tento zlozvyk stále panuje v obci! Priebeh schôdze bol normálny a pokojný, málo diskutérov, "akýsi nezáujem" o družstevnú prácu a život. Družstevníci prichádzajú, až keď začína kultúrny program: K zmenám vo vedení družstva nedochádza, predsedom JRD zostáva Ján Ragančík, rastlinárom Ján Lapko a jeho pomocníkom - skupinárom Michal Čandík, živočíšnym Michal Žipaj, skladníkom Juraj Jakubčin a pokladníkom Štefan Bak a účtovníčkou Anna Gajdošová. Po kultúrnom programe žiakov naši družstevníci sa bavia pri veselej muzike. Tu už bolo veselo!

Výročná schôdza športovcov:

Športovci miestnej TJ rokovali 11. februára 1967. Rokovanie bolo živé, ale celá debata sa točila iba okolo futbalu. Celkove i futbal u nás upadá. Nevypadneme z I.B? Staré vedenie bolo znovu zvolené.

Kultúrna činnosť v obci:

Kultúrny život v obci bol priemerný. Športovci sa vyžívali v tanečných zábavách - tu bol ich hlavný prostriedok zárobku pre financovanie futbalového oddielu. Naši občania a mládež si štyrikrát posedeli na divadelnom prestavení, 29. januára nás bavili divadelníci z Merníka, v máji estrádna skupina z Dlhého Klčova, v Júni dvakrát divadelníci z Hlinného a zo Soli. Dvakrát cez rok vystupovali u nás cirkusoví artisti a pravidelne nás bavil svojím programom hudobno - tanečný súbor Mladosť pri miestnej škole. Iné kultúrne akcie neboli. Škoda!

Ovocné stromy vysychajú, veľa vody:

Tohoročná jar bola nadmieru daždivá a mokrá. Polia zaplavené, všade stojí voda - športové ihrisko úplne zaplavené, nepoužívalo sa celú jarnú sezónu, futbalové zápasy odohrávame na ihrisku v Jastrabí pod vodou polia a záhrady od školy až po N. Kručov. Vyschýnajú stromy od vody - baracky a čerešne, stále je daždivo až do 18. júna, pôda kyslá a bahnistá, mnohí sadia zemiaky a kukuricu aj po 2-3 krát, stále vymáka, opozdená výsadba v tejto jari.

Suchota:

Po mokrej jari prichádza suché a horúce leto. Posledný dážď padol u nás 18. júna a ešte 20. júla pôda je bez dažďa. Sú veľké suchoty a horúčavy priemerne sa pohybujú okolo 30°C. Napríklad od 11. -18. júla horúčky nepoznali hraníc, denne 32°-33°C. Obilie rýchlo dozrelo, stromy vyschýnajú, zemiaky sa neviažu, pôda úplne popraskala. Horúčavy a polia! V záhradkách kvety udržujeme jedine polievaním, ovocie na stromoch zasychá, slabá úroda ovocia, čerešne opadali.

Žatva:

Horúca a rýchla žatva! Naši družstevníci začali so žatvou 7. júla (v piatok odpoludnia na "porvazoch"). Do tohoročnej žatvy nepotrebovali veľa ľudí. Obilie stojí, vzrast menší, dážď neplaší, takže práca ide plynule. Žatvu prevádzali konskými kosačkami, 2 samoväzmi a 1 obilným kombajnom. Kosbu ukončili 22. júla. S mlatbou započali už 15. júla, mlátili prvý jačmeň. Kombajnový zber veľmi urýchlil zber tohoročnej úrody a uľahčil prácu našich družstevníkov. Najmä odobral úmornú prácu družstevníkom od mláťačky! Celkove úroda bola priemerná.

Rozhlas v obci:

"Konečne máme rozhlas, bubon sme pochovali", povedali si naši občania 15. júla 1967, keď si vypočuli v celej dedine prvý hlas a hudbu z nášho novopostaveného obecného rozhlasu. Áno, rozhlas máme a úplne nový - pekné železné stĺpy, 12 napojených rozhlasových ampliónov - "trúb", v prostred dediny až 3 na jednom stĺpe, novučičkú rozhlasovú ústredňu umiestnenú na MNV a ladný hlas, ktorý sa nesie ďaleko i za hranicu obce. Pochovali sme bubon a náš posledný bubeník Ján Kušnír dobubnoval presne 14. júla 1967! O to sa pričinil MNV pod vedením J. Ivana, predsedu MNV, ktorý veľmi iniciatívne celú výstavbu riadil. Stĺpy zakopali svojpomocne občania a strojové zapojenie previedli montéri a elektrikári z ČSD Vranov za 6 dní. Veľmi svedomite pracovali elektrikári - montéri: Dančinský, Stanislavský, Demčák pod vedením ich vedúceho "Džoncu" - Žonsu. Za svoju prácu zaslúžia si verejnú pochvalu aj cez našu kroniku. Rozhlas - ďalší nový kultúrny prostriedok pre našu obec!

Meliorácia chotára:

Dlho očakávaný sen našich družstevníkov sa začal plniť. Zaplavené polia od Komáran až po Niž. Kručov, ktoré v daždivých rokoch nedávali úrodu, dočkali sa svojho odvodnenia. V jarnom období 1967 melioračné družstvo za využitia svojich melioračných strojov vyhlbuje hlboký kanál a rúrkové kanáliky na odber prebytočnej vody. Aj táto novosť našla svojich odporcov. Boli to poniektorí občania - zatvrdiaci z Niž. Kručova, ktorí brania v kopaní kanálu cez svoje súkromné pozemky, polia. Po dlhých ťahaniciach, predsa kanál bol vybudovaný, družstevné pozemky odvodnené a boj s prírodou zavŕšený na spoločnej hostine robotníkov a družstevníkov 15. decembra 1967. Sen družstevných polí sa splnil a tak už len na svoju "odvodňovaciu akciu" čakajú záhrady a pozemky na "Nižnom konci" a na "Zahumenku". To sa má vraj, uskutočniť v jarnom období 1968.

Komáranskí cigáni zažili prvú radosť:

Osada na okraji obce, v ktorej bývajú naši cigáni, má iba 3 domy (jednoizbové s malou predsieňou). A nich sa tiesní 28 obyvateľov, žijúcich pri petrolejke, bez pitnej vody - studňa v nalej jamke prírodnej doliny. Majú tu naozaj strašné podmienky pre svoj život. A predsa čohosi sa lepšieho dožili! 22. júla 1967 v ich "domčekoch" sa zasvietilo prvé elektrické svetlo. Snáď, prvá ich životná radosť! Za toto svetlo ďakujú pracujúcim z Východoslovenských celuoziek a papierni z Hencoviec. Na príkaz J. Gabrišku, riaditeľa závodu, ich elektrikári upevnili stĺpy a zaviedli elektrické svetlo do domčekov našich cigánskych spoluobčanov. Bolo to radosti, ba i hostina na posviacku. A dnes? Naši cigáni majú svetlo, rádio i televízor. Ale ešte čakajú! Na zdravú pitnú vodu, ozajstnú studňu i na súcejšie príbytky! Naša miestna škola zasa čaká na pravidelnú dochádzku u detí cigánskych spoluobčanov! To je úloha najbližších dní, či snáď ešte pár rôčkov?

Prvé dni zimy:

Tohtoročná jeseň bola naozaj pekná, pre našich družstevníkov dobrosrdečná, milá, pokojná a vítaná. Práce ukončili načas. A zima do chotára sa vkradla až 5. decembra, takže "Mikuláš" prišiel už na svojom bielom koni. Pekná biela príroda, radosť pre deti! Silný vietor a záveje spolu v chotári vládli až do 23. decembra. Vianoce sú ako na zlosť, daždivé a na blate. Prší a prší! Sneh zmizol, ale 29. decembra znovu nastupuje zima v celej svojej kráse. Takéto boli prvé dni novej zimy na sklonku tohto starého roku.

Očami v našej obci:

Ak chceme poznať životné prostredie, v akom sa Komárančania pohybujú, v akom žijú, trávia svoje dni a roky, ak chceme o tomto ich životnom prostredí aj pár riadkov ponechať v našej kronike pre budúce generácie, musíme ho z každej stránky dobre poznať.

A však hneď na úvod nutne povedať, že život v Komáranoch nie je len dobrý alebo len zlý, že sa neodvíja len v domácnosti, na družstve, či v škole, na futbalovom ihrisku alebo len v krčme. Život Komárančanov je taký akýsi niekde medzi dvoma krajnosťami. Medzi spokojnosťou na jednej strane a nespokojnosťou na druhej strane ľudí.

Kto nebol dlhší čas u nás, v Komáranoch, azda by ich ani nepoznal. Z malej zastrčenej okrajovej obce, na ktorú môžu byť jej obyvatelia hrdí. Po vojne tu stalo na 95 percent starých domov. A dnes? Stojí cez 100 pekných domov, úplne nových a ďalšie nové pribúdajú. Novopostavené domy sú slušné, ba až prepychovo zariadené. Všade kameninové schodištia, dlaždičky a obkladačky ba aj pod oknami zvonku, vodovody a ústredné kúrenie prirastajú, nový moderný nábytok, televízor je samozrejmosťou a šporenie na nové autá v každej tretej domácnosti.

Ľudia pomerne dobre zarábajú, veď majú dobré jednotné roľnícke družstvo. Na pracovnú jednotku poberajú 18 až 22 Kčs. V tom roku to bolo plných 22 korún. Mnohí dochádzajú do práce do blízkych závodov a podnikov (VSCaP, Porobetón Hencovce, Chemko Strážske, Chemton Humenné, ČSAD Vranov a ďalšie). Z každého domu dcéra alebo syn študujú. Jedným slovom, dobre sa všetci majú!

Pre charakteristiku materiálovej situácie občanov je dobré napríklad vedieť, že skoro na všetkých svadbách sa zúčastňuje okolo 200 hostí a nie je zriedkavosťou, že na dvore stojí "svadobný hotel" - mohutný stan pre 100 ľudí. Tu sa odbavuje celý svadobný ceremoniál. Na krstiny zase kmotrovci potrebujú sumu okolo 5.000 korún. Nosia bohaté darčeky - kočiarik, fusák a celú výbavu i oblečenie pre maličké i jeho matku, kmotru. Nosia aj jedlo, čo nestačia ho doniesť ani 3 ženy do domu novorodeniatka.

Ak sú bohatí jednotlivci, mala by byť bohatá i obec. Takáto rovnica však v Komáranoch celkom neplatí. Vylepšujú svoju obec, to je pravda: postavili športový areál s tribúnou, šatňami i sprchami pre futbalistov (neprajníci však vravia, že od vtedy, čo majú komáranski futbalisti sprchy, aj ich hra je vlažná - zostúpili z 1.A do 1.B a v tomto roku už sú v II. triede - to vraj len preto, že sprchy neprestajne "fungujú" aj bez vody), opravili budovu starej krčmy (ale čo, keď v nej umiestnili obchod len pre drobné potreby - cukor, soľ, múku a trochu chleba, ďalší nákup občania robia až vo Vranove) a skutočná krčma vlastní zase až 2 miestnosti (v jednej dymový výčap a v druhej stoly a sudy od piva, len že k zjedeniu si veru mimo rýb nič iné nekúpite a preto zlé jazyky tvrdia, to nevadí, hlavná vec, že má neobmedzenú prevádzku až do polnoci).

Ďalej vybudovali - obnovili školskú budovu, zriadili materskú škôlku pre malé deti (hoci len v starom súkromnom dome), postavili miestny rozhlas a vybudovali 300 metrov asfaltovej cesty.

S takýmto stavom sa však občania, ani miestny národný výbor neuspokojujú, svoje životné prostredie chcú vylepšovať ďalej. Najviac ich škrie cesta. Zablatená cez celú dedinu. Nedali by sa vybudovať betónové chodníky? Len treba začať! Niekoľkoročným problémom je tu aj obnovenie a rozšírenie miestne elektrickej siete, ktorá je už aj námetom mnohých štipľavých poznámok a žartov. Národný výbor poskytuje svojím občanom aj prvé služby a to v stolárstve. Je to prvá prevádzková dielňa, prevzatá od JRD a preto je i naďalej umiestnená v budove JRD na hospodárskom dvore.

Ako je vidieť, Komárančania sa snažia vylepšovať svoj život, svoje životné prostredie, kultúrnu a všeobecnú úroveň. Na jednom úseku sa im to darí, na druhom zase menej. Skutočnosť je však taká, že dnešné Komárany sa zďaleka nedajú zrovnať s Komáranami minulosti. Obec vyrástla, povzniesla sa, ľudia zbohatli, ich úroveň je vyššia. Ak sa im podarí ešte doriešiť problémy, ktoré ich samotných znepokojujú, s ktorými samotní občania nie sú spokojní, potom sa život v Komáranoch zaiste úplne zlepší.